Dieťa sa narodí v relatívne nezrelom štádiu motorického vývinu. Raný vek je obdobie,  kedy vznikajú mnohé dôležité prepojenia medzi vyššími a nižšími mozgovými centrami.  Mechanizmus rovnováhy v maternici je prvý zväzok vlákien v mozgu, ktorý prechádza myelinizáciou a už pred narodením je zrelší ako ostatné systémy. Dieťa sa  po pôrode učí ovládať vlastné telo v gravitačnom poli. Musí sa u neho rozvinúť svalový tonus, ovládanie polohy tela a súčinnosť s ostatnými zmyslami. Zrak a rovnováha sa musia naučiť ako spolupracovať. Sluch musí napomáhať dieťaťu udržiavať rovnováhu tým, že lokalizuje zvuk vo svojom okolí – orientácia na vonkajšie stimuly. Hmat a vedomie vlastného tela – propriorecepcia napomôžu dieťaťu uvedomiť si polohu svojho tela v priestore. Všetko však pracuje v súčinnosti s vestibulárnym systémom.

Mozog prijíma všetky zmyslové informácie a spája ich do jedného celku. Ak je tento celok čo i len v malej miere narušený, dieťa nedokáže vnímať svet, je u neho narušené učenie a to ovplyvňuje aj sociálne správanie. Môžeme hovoriť o oneskorenom vývine nervovej sústavy, kde jednotlivé zmyslové systémy sú narušené na tzv. centrálnej úrovni. Toto narušenie sa môže prejavovať ako hypersenzitivita alebo hyposenzitivita.

Ak je nezrelé sluchové, zrakové spracovávanie a motorika, nemôže sa ani reč vyvíjať správne.  Pre rozvoj reči a porozumenie reči je teda dôležitá integrácia základných zmyslov a auditívneho vnímania. Skôr ako dieťa začne hovoriť, musí mať správne vyvinuté senzorické vnímanie. Auditívno-rečové centrum v mozgu zas potrebuje informácie z vestibulárneho aparátu. Integrácia auditívneho a vestibulárneho vnímania je rovnako potrebná pre rozvoj reči, najmä schopnosť počúvať a spracovať počuté rečové informácie. Mnohé deti s poruchami v sluchovom vnímaní sa preto v reči oneskorujú.

Deti s nezrelou nervovou sústavou, deti, ktoré majú problémy s vývinom reči a sluchovým spracovaním zvukov z okolia, precitlivene reagujú na hluk a šum z okolia, sú ľahko vyrušiteľné a nekoncentrované. Deti nerozlišujú, zamieňajú si podobne znejúce slová a hlásky. Pri komunikácií s takýmito deťmi je potrebné prehovor viac krát opakovať a na získanie odpovede musí rodič často krát zvýrazniť požiadavku.  Deti majú oneskorené a nepresné reakcie na komunikačné podnety.

Príčinou, vysvetlením sú oslabenia v spracovávaní sluchových podnetov. Využívaním sluchu sa stimulujú auditívne kanály a kortikálne oblasti, ktoré prijímajú signály, čo výrazne ovplyvňuje ich vývin a tým ovplyvňuje aj správny vývin reči.

Vzorec “hrubá motorika-jemná motorika-reč” nie je možné preskočiť, keďže každé dieťa je iné a niečím jedinečné a práve preto je potrebné poskytnúť dieťaťu individuálny program na jeho najlepší rozvoj.